Ekonomika

Tohtoročný Wealth Report ukázal pokračujúce rozdiely v hodnotení ekonomickej situácie medzi slovenskými a českými dolárovými milionármi. Kým medzi slovenskými rastie skepsa a ich pohľad na hospodársku situáciu je najpesimistickejší od začiatku meraní v roku 2013, českí milionári sú naopak najoptimistickejší od roku 2021.
Pesimizmus slovenských milionárov, podobne ako aj širšej populácie, súvisí s ochladzovaním ekonomického rastu a pokračujúcou konsolidáciou verejných financií. Tá je už tretí rok založená najmä na zvyšovaní daní a odvodov, čo udržiava infláciu na vyšších úrovniach. Slabšia konkurencieschopnosť, starnutie populácie a absencia reforiem zameraných na podporu podnikateľského prostredia znižujú motiváciu nových investorov vstupovať do krajiny. Časť existujúcich investorov navyše zvažuje odchod pre rastúcu legislatívnu neistotu a zhoršujúcu sa kvalitu inštitúcií. Spomaľovanie rastu HDP pod dvojpercentnú hranicu, stagnácia reálnych miezd a slabnúci trh práce prispievajú k pocitu, že slovenskú ekonomiku čakajú náročné časy.
Naopak, v Českej republike sa nálada medzi milionármi zlepšila vďaka silnejšiemu výkonu ekonomiky, podporenému rastom spotreby domácností, stabilizáciou cien a postupným znižovaním úrokových sadzieb. Výhľad do budúcnosti zlepšuje aj očakávaný fiškálny stimul v Nemecku zameraný na investície do infraštruktúry a obrany. Pri stále nízkej nezamestnanosti tak českí milionári vnímajú ekonomické prostredie ako priaznivé a vidia priestor pre nové investície.
Aj keď celkový sentiment verejnosti v Česku nie je taký optimistický ako medzi milionármi, postupne sa zlepšuje. K pozitívnemu vývoju prispieva rast reálnej kúpnej sily domácností. Viditeľný je aj efekt lepšej informovanosti – bohatší investori dokážu rýchlejšie rozpoznať zlepšujúci sa stav ekonomiky a reagovať naň s väčším predstihom.

Rast majetku slovenských aj českých dolárových milionárov si už tretí rok po sebe udržiava vysoké tempo. Naplnili sa tak ich pozitívne očakávania z minulého roka, keď do budúcnosti pozerali s rekordnou mierou optimizmu.

Tento vývoj podporil rýchlejší ekonomický rast v Českej republike a stabilizácia hospodárstva na Slovensku pri uvoľňovaní menovej politiky. To vytvorilo priaznivé podmienky pre podnikanie aj pre zhodnotenie rizikovejších investícií, ako sú akcie a private equity, pričom nižšie úrokové sadzby prispeli aj k rastu cien dlhopisov a nehnuteľností.

Milionári v regióne tak bohatnú najrýchlejším tempom v histórii meraní Wealth Reportu, teda za posledných šesť rokov. Za uplynulých dvanásť mesiacov zaznamenala približne tretina z nich dvojciferný rast majetku, zatiaľ čo takmer 60 percent českých a viac než polovica slovenských milionárov dosiahla zhodnotenie v rozmedzí 2 až 9 percent.

Hlavným zdrojom rastu bohatstva slovenských dolárových milionárov zostali aj v uplynulom roku príjmy z podnikania, podobne ako vo väčšine vyspelých krajín. Ich podiel na celkovom raste majetku však po prvýkrát klesol pod 50 percent. Dôvodom je spomalenie domácej ekonomiky pod vplyvom fiškálnej konsolidácie založenej najmä na raste daní a odvodov, ale aj vyššia expozícia investorov voči rizikovejším aktívam s väčším potenciálom výnosu – najmä akciám a private equity, ktoré zaznamenali ďalší rok nadpriemerného, dvojciferného zhodnotenia.

U českých milionárov sa akciové investície stali hlavným zdrojom rastu majetku a odsunuli príjmy z podnikania na druhé miesto. K pozitívnemu vývoju prispelo aj pokračujúce uvoľňovanie menovej politiky, ktoré podporilo rast cien dlhopisov, a silný rast miezd, ktorý zvýšil dopyt po rezidenčných nehnuteľnostiach. Tieto faktory spoločne prispeli k ďalšiemu rastu majetku slovenských aj českých milionárov

Českí dolároví milionári vstupujú do nasledujúcich dvanástich mesiacov s väčším optimizmom než slovenskí. Až dve tretiny z nich očakávajú rast majetku o 2 až 9 percent a približne 16 percent predpokladá nárast o viac než 10 percent. Na Slovensku počíta s rastom majetku o 2 až 9 percent 57 percent milionárov, zhruba pätina očakáva dvojciferné zhodnotenie, no približne rovnaký podiel predpokladá stagnáciu hodnoty svojho majetku.

Rozdielne očakávania odrážajú odlišné makroekonomické prostredie v oboch krajinách. Česká ekonomika by mala rásť tempom okolo dvoch percent pri inflácii blízkej cieľovej úrovni centrálnej banky. Slovenské hospodárstvo zostáva pod tlakom ďalšieho konsolidačného balíka zameraného na zvyšovanie príjmov štátneho rozpočtu, pričom inflácia je stále nadpriemerná a reformy podporujúce podnikateľské prostredie chýbajú.

Milionári na oboch stranách bývalej federácie však zostávajú konzistentní v očakávaniach zdrojov svojho rastu. Aj v budúcom roku by mali najväčší prínos k tvorbe bohatstva priniesť príjmy z podnikania a akciové investície, doplnené o dlhopisy, investičné nehnuteľnosti a private equity. Práve investície do súkromných firiem majú podľa nich priniesť rekordný príspevok k rastu majetku.