Spoločnosť

Milionári na Slovensku sú dlhodobo zástancami myšlienky Európskej únie. Deklarujú, že Európska únia má na nás pozitívny vplyv a výhody členstva na čele s bezbariérovým prístupom na spoločný trh prevyšujú nad negatívami či snahou o centralizáciu rozhodnutí. Napríklad prijatie eura považuje 96 % milionárov na Slovensku za pozitívny krok. Celkovo sú presvedčení, že Európska únia má pozitívny vplyv na kvalitu života v členských krajinách.

Mnoho z nich súčasne spochybňuje, že sa vo vytýčených termínoch podaria naplniť plány zelenej hospodárskej politiky, a ak áno, EÚ za to zaplatí veľkú cenu v podobe podstatného spomalenia hospodárskeho rastu a rastu životnej úrovne. Nadpolovičná väčšina označuje Európsku úniu v jadre za ľavicovú, teda nie za politicky neutrálnu organizáciu.

Milionári preferujú aktívnejšiu úlohu našich krajín v európskom zoskupení. Drvivá väčšina dolárových milionárov v oboch krajinách deklaruje presvedčenie, že domáci politici často zvaľujú problémy na Európsku úniu, aby zakryli vlastnú neschopnosť.

Pri porovnaní postojov dolárových milionárov a všeobecnej populácie vidíme, že na Slovensku si populácia oveľa menej uvedomuje výhody vstupu do eurozóny, aj keď za pozitívny krok to považuje stále väčšina Slovákov. Bežná populácia v porovnaní s milionármi tiež v oveľa nižšej miere zastáva názor, že Európska únia má pozitívny vplyv na kvalitu života.

S milionármi sa však bežní občania zhodujú napríklad v tom, že miestni politici podľa nich zhadzujú problémy na Európsku úniu, aby zakryli vlastnú neschopnosť.

Pohľady slovenských a českých dolárových milionárov sa v otázke najpálčivejších problémov často rozchádzajú. Napriek mnohým podobnostiam žijú v krajinách s odlišnými problémami. Zatiaľ čo slovenskí dolároví milionári vidia vážnejší problém v nestabilite politickej scény, v nedostatočnej politickej vízii, ako aj vo fungovaní zdravotníctva, tí českí oveľa častejšie vo vysokej inflácii, zadlženosti štátu a v (ne)efektivite štátnej správy.

V porovnaní s českými dolárovými milionármi je práve stav zdravotníctva tým najpálčivejším problémom slovenského dolárového milionára, tento problém trápi až tretinu z nich, čo predstavuje medziročný nárast o 12 percentuálnych bodov. Zdravotníctvo bolo mnohými predchádzajúcimi tvorcami hospodárskej politiky krajiny odsúvané na vedľajšiu koľaj, výsledkom čoho je, že má aktuálne nedostatočné a zastarané vybavenie, investície doň sú dlhodobo zanedbávané a v neposlednom rade mu chýba odborný personál. Zdravotnú starostlivosť tak čím ďalej, tým viac najmä bohatí Slováci vyhľadávajú a využívajú za hranicami svojej krajiny. Podobný pohľad na stav zdravotníctva na Slovensku má aj bežná populácia, keď jeho fungovanie vníma negatívne viac ako štvrtina obyvateľov krajiny.

Rozdielnosť vnímania problémov na dvoch brehoch rieky Moravy vidíme v tom, že v Českej republike vníma ako najväčší problém infláciu až 30 % milionárov, zatiaľ čo na Slovensku je to len 13 % (ale až 34 % bežnej slovenskej populácie, čo je pochopiteľné, keď v posledných dvoch rokoch klesla životná úroveň populácie pri poklese reálnych disponibilných príjmov). Výskum však ukázal, že existujú spoločenské témy, ktoré vnímajú milionári v oboch krajinách veľmi podobne. Ide o problémy týkajúce sa napríklad rozdelenej či rozhádanej spoločnosti, ktorú polarizujú politické a celospoločenské témy. Ďalej ide o výzvy súvisiace s kvalitou školstva a so systémom vzdelávania, čo deklaruje pätina slovenských aj českých dolárových milionárov. Zároveň každý štvrtý slovenský a český dolárový milionár považuje za hrozbu narastajúci počet dezinformácií a nedostatok mediálnej gramotnosti.

Porovnanie slovenských dolárových milionárov a slovenskej populácie odhalilo, že populácia vidí najväčšie problémy odlišne. Nevníma tak intenzívne, že Slovensko nemá dostatok vízie v rozvoji politiky, školstva či v podmienkach na podnikanie. Podmienky na podnikanie trápia napríklad len 9 % populácie, ale až 28 % milionárov, čo, samozrejme, vyplýva z toho, že pre väčšinu milionárov je podnikanie zdrojom ich bohatstva.

Slovenská populácia považuje za najpálčivejšie problémy vysokú infláciu (34 %), korupciu (29 %) či cenu energií (20 %). V porovnaní s minulým rokom, keď cenu energií považovalo za najpálčivejší problém 53 % populácie, ide o výrazný pokles o 33 percentuálnych bodov. Možno ho vysvetliť tým, že ceny palív v porovnaní s minulým rokom klesli a regulované ceny energií zostali zastropované na netrhových úrovniach. Nepotvrdili sa teda scenáre hovoriace o ďalšom zvyšovaní ich cien a hroziacom nedostatku energií.

Ako sme už spomenuli, populácia a milionári sa jednoznačne zhodujú v tom, že fungovanie a stav slovenského zdravotníctva je dlhodobým systémovým problémom. Zaujímavé je, že rovnako ako milionári aj štvrtina bežnej populácie na Slovensku považuje za vážny spoločenský problém narastajúci počet dezinformácií. Toto znepokojenie nadväzuje na polarizovanú spoločnosť a na fakt vyplývajúci z viacerých prieskumov, že Slovensko patrí spomedzi krajín Európskej únie k tým, ktoré sú mimoriadne náchylné veriť dezinformáciám a hoaxom, čo súvisí s nedostatočným overovaním zdrojov informácií.

Ekologická zodpovednosť, sociálna ohľaduplnosť a spoločensky zodpovedné riadenie, teda ESG kritériá (z anglických slov Environmental, Social and Governance), sa dostávajú pri podnikaní či pri investovaní čoraz viac do popredia. ESG princípy berú do úvahy nielen návratnosť investície v pomere k podstúpenému riziku, ale napríklad aj pridanú hodnotu v podobe zníženia uhlíkovej stopy, dôrazu na obnoviteľné zdroje energií, dodržiavanie pracovných štandardov a rovnosti príležitostí pre všetky skupiny ľudí či obchodnú etiku.

Otázky udržateľného rozvoja pri podnikaní sú dnes absolútnou samozrejmosťou a takto to vníma aj výrazná väčšina slovenských a českých dolárových milionárov. Na druhej strane podstatná časť milionárov v česko-slovenskom regióne sa prikláňa k názoru, že mnoho firiem to s ESG nemyslí úprimne, ale navonok ich vyznávajú preto, lebo je spoločenský tlak na takéto postoje. ESG tak vnímajú viac ako marketing vytvárajúci tlak, ktorý nezohľadňuje, že správať sa zodpovedne je úplne normálne a nie sú potrebné pevné regulácie.

Väčšina milionárov odmieta z hľadiska spoločenskej zodpovednosti investovať do sociálnych sietí šíriacich dezinformácie, splátkových spoločností poskytujúcich rýchlu hotovosť za vysoké úroky, do firiem prevádzkujúcich hazardné hry, a to i pri prísľube nadštandardného zhodnotenia. Naopak, najmä českým milionárom neprekážajú investície do tabakových spoločností či firiem produkujúcich sladené nápoje alebo potraviny s vysokou mierou priemyselného spracovania, alebo do energetických firiem využívajúcich fosílne palivá. Slovenskí milionári sú pri týchto investíciách viac rozpoltení, podobne ako pri zbrojárskych firmách. Morálne neproblematické sú pre väčšinu milionárov z oboch krajín investície do firiem vyrábajúcich alkohol.